NOTÁR > Mgr. Vojtech Kavečanský > Košice

Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísal alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Vyžaduje sa osobná účasť osoby, ktorej podpis sa overuje.
Ak notár nepozná osobu, ktorej podpis má byť osvedčený, táto musí preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo jej totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti (svedkami totožnosti nemôžu byť osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu, ďalej tí, ktorí pre svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, alebo tí, ktorí nevedia alebo nemôžu čítať alebo písať. Ďalej nimi nemôžu byť osoby blízke osobe, ktorej podpis má byť osvedčený a tí, ktorí sú na veci zúčastnení).
Notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.
Osvedčovanie pravosti podpisu na listinách, ktoré majú byť použité v cudzine, vykonáva len notár alebo kandidát.

Notár osvedčí správnosť odpisu listiny, ak môže spoľahlivo posúdiť obsah listiny v jazyku, v ktorom je vyhotovená. Ak notár neovláda tento jazyk, vyzve žiadateľa o zabezpečenie prekladu do štátneho jazyka vyhotoveného prekladateľom. Preklad listiny sa pevne pripojí k listine.
Notár vykonaním úkonu neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine.
Správnosť odpisu listiny osvedčuje notár alebo ním poverený zamestnanec notára. Osvedčenie listín, ktoré majú byť použité v cudzine, vykonáva len notár alebo kandidát.

Notár, alebo ním poverený zamestnanec, na žiadosť účastníka vydáva výpisy z obchodného registra Slovenskej republiky.
Požiadať o výpis z obchodného registra môže ktokoľvek nakoľko sa jedná verejný register.
Notár môže vydať výpis z obchodného registra ktoréhokoľvek súdu v Slovenskej republike.

Notár vyhotovuje zmluvy o prevode nehnuteľností vo forme notárskej zápisnice. Notár vyhotovuje darovacie zmluvy, kúpne zmluvy a zámenné zmluvy. Notár vyhotovuje zmluvy o prevode bytu, nebytového priestoru, domu, rozostavanej stavby a pozemku. Notár spisuje aj zmluvy o zriadení vecného bremena. Notár môže poskytnúť zastupovanie v katastrálnom konaní.
Podklady potrebné k spísaniu zmluvy:

• list vlastníctva
• v prípade bytu je potrebná pôvodná zmluva o prevode bytu (za účelom popisu bytu a spoločných častí a zariadení bytového domu) a potvrdenie spoločenstva vlastníkov bytov alebo správcu bytového domu, že nie sú nedoplatky na nájomnom.

Účastníci zmluvy sa dostavia k notárovi buď osobne alebo sa môžu nechať zastúpiť na základe písomnej plnej moci. Podpis splnomocniteľa na plnej moci musí byť úradne osvedčený.
Ak notár vyhotovuje notársku zápisnicu a nemá istotu o totožnosti účastníkov úkonu, vykoná ďalšie zisťovanie, najmä vyzve osoby a ich zástupcov, aby doložili listiny z evidencie dokladov totožnosti, požiada o vyjadrenie príslušnú obec, vykoná zisťovanie na základe iných listinných dôkazov. Ak sa notárovi nepodarí zistiť skutočnú totožnosť účastníkov a vyhotovenie notárskej zápisnice neodmietne, nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú zneužitím totožnosti účastníkov.; to neplatí, ak preukáže, že poškodený účastník úkonu vedel o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.
V súvislosti s prevodom nehnuteľností ponúkame tzv. „ONE-STOP-SHOP“, t.j. pripravíme zmluvu a súčasne zabezpečíme na základe zastúpenia v katastrálnom konaní vklad vlastníckeho alebo iného práva k nehnuteľnosti na príslušnom okresnom úrade katastrálnom odbore. Vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam
Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu.
Ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, okresný úrad rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní.

V konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy::

• závet,
• inú listinu, listinný cenný papier (ďalej len „listina“),
• peniaze.

Notár prijme do úschovy listinu, aby s ňou nakladal podľa

• príkazu zložiteľa alebo
• dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom.

Notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal podľa

• príkazu zložiteľa,
• dohody uzavretej medzi zložiteľom a príjemcom alebo
• osobitného predpisu (Napríklad § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 14 a 32 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách)

Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.
Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí sa dohodli na zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

ZÁVETY
Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu prejaviť poslednú vôľu iba formou notárskej zápisnice.
V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky.
Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.

LISTINY O VYDEDENÍ
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
trvalo vedie neusporiadaný život.

Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na potomkov vydedeného potomka.

INÉ ÚKONY PRE PRÍPAD SMRTI
Voľba rozhodného práva podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady číslo 650/2012 zo dňa 4. júla 2012. Osoba si môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom.

Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice.
Účastník nemôže urobiť vyhlásenie v zastúpení.

K vyhláseniu účastník dokladá:
vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená,
vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy (Ak obec vo svojom vyjadrení dotknuté záujmy neoznačí alebo sa nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, má sa zato, že záujmy obce nie sú dotknuté),
vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisualebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce (Ak sa právnická osoba nevyjadrí do troch mesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, má sa zato, že nemá výhrady).

Notárska komora vedie Notársky centrálny register záložných práv (NCRzp)
Registráciu záložného práva, zmien údajov o záložnom práve, začatia výkonu záložného práva a výmaz záložného práva v registri záložných práv vykonáva notár na základe žiadosti oprávnenej osoby.
Žiadosť o registráciu záložného práva v registri záložných práv podáva v prípade vzniku záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný veriteľ.
V NCRzp sa registrujú záložné práva pokiaľ sa neregistrujú v inom registri. Medzi iné registre patria:
obchodný register (záložné právo na obchodný podiel),
kataster nehnuteľností (záložné právo na nehnuteľnosti),
centrálny depozitár cenných papierov (záložné právo na cenné papiere),
register lodí a plavidiel (záložné právo k lodiam a plavidlám).

NCRzp obsahuje:
meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia (identifikačné číslo organizácie) záložcu,
dátum a čas registrácie záložného práva,
určenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom, dátum jej splatnosti, ak je určený, a určenie jej hodnoty; ak hodnota zabezpečenej pohľadávky nie je pri zriadení záložného práva určená, najvyššia hodnota istiny, do ktorej je pohľadávka zabezpečená,
určenie zálohu tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné určiť vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, na ktorú sa záložné právo vzťahuje; určenie, že zálohom je podnik alebo jeho časť, ak je záložné právo zriadené na podnik v celku alebo na jeho časť,
meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia (identifikačné číslo organizácie) záložného dlžníka, ak osoba záložného dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
meno a priezvisko (obchodné meno), adresu trvalého pobytu (sídlo) a dátum narodenia (identifikačné číslo organizácie) záložného veriteľa alebo osoby, ktorá je oprávnená konať za záložného veriteľa; ak sa zapisuje osoba oprávnená konať za záložného veriteľa, je potrebné túto skutočnosť vyznačiť,
začiatok výkonu záložného práva,
výmaz záložného práva,
určenie notára, ktorý zápis vykonal.

Osoba, ktorá podáva žiadosť o registráciu záložného práva, je povinná poskytnúť notárovi všetky zákonom ustanovené údaje, ktoré sa zapisujú do registra záložných práv.
Každý má právo nahliadať do registra záložných práv a požadovať z neho výpisy. Na požiadanie vydá notár výpis z registra záložných práv alebo potvrdenie o tom, že v registri záložných práv určitá registrácia nie je.

Ak ide o osvedčenie valných zhromaždení akciových alebo iných spoločností, spolkov alebo iných zasadaní právnických osôb, spíše notár notársku zápisnicu, v ktorej uvedie miesto a čas zasadania, podrobne zaznamená prijaté uznesenia a uvedie všetko podstatné, čo sa za jeho prítomnosti na zasadaní udialo a bolo prednesené, ak je to dôležité na posúdenie riadneho postupu rokovania.
Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina akciovej spoločnosti musí sa vyhotoviť vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone.
O konaní ustanovujúceho valného zhromaždenia akciovej spoločnosti sa vyhotovuje zápisnica, ktorá má formu notárskej zápisnice. Zápisnica z konania ustanovujúceho valného zhromaždenia musí obsahovať uznesenia prijaté ustanovujúcim valným zhromaždením a úplné znenie schválených stanov. Prílohu zápisnice tvorí listina prítomných upisovateľov.
Na schválenie rozhodnutia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti o zmene stanov, zvýšení alebo znížení základného imania, o poverení predstavenstva na zvýšenie základného imania, vydaní prioritných dlhopisov alebo vymeniteľných dlhopisov, zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov prítomných akcionárov a musí sa o tom vyhotoviť notárska zápisnica.
Priebeh ustanovujúcej schôdze družstva sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorá obsahuje aj zoznam členov a výšku jednotlivých členských vkladov, ku ktorým sa na schôdzi družstva zaviazali. Prílohu zápisnice tvoria stanovy v schválenom znení.
Rozhodnutie členskej schôdze družstva o zrušení sa osvedčuje notárskou zápisnicou.
O založení pozemkového spoločenstva a voľbe členov orgánov pozemkového spoločenstva sa vyhotoví notárska zápisnica.
Priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovníckych pozemkov sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.

Pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti môže sa zároveň rozhodnúť, že sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, prípadne sa rozdelí.
Pri splynutí, zlúčení alebo rozdelení spoločnosti musí mať zanikajúca spoločnosť a spoločnosť, na ktorú prechádza imanie zanikajúcej spoločnosti (ďalej len „nástupnícka spoločnosť“), rovnakú právnu formu, okrem ak ide o zlúčenie spoločnosti s ručením obmedzeným s akciovou spoločnosťou pričom nástupníckou spoločnosťou je akciová spoločnosť.

Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
Spoločníci spoločnosti zanikajúcej splynutím, zlúčením alebo rozdelením sa jej zánikom stávajú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti, ak zákon neustanovuje alebo zmluva o splynutí spoločností alebo zmluva o zlúčení spoločností neurčuje inak.

V návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení možno dohodnúť, že niektorí spoločníci zanikajúcich spoločností sa nestanú spoločníkmi nástupníckej spoločnosti; obdobné právo majú i spoločníci spoločnosti, na ktorú prechádza imanie zanikajúcich spoločností. Nástupnícka spoločnosť je povinná spoločníkom vyplatiť vyrovnací podiel. Na platnosť tejto dohody sa vyžaduje súhlas dotknutých spoločníkov.
Konatelia každej zo spoločností s ručením obmedzeným podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení sú povinní vypracovať podrobnú písomnú správu, v ktorej z právneho a ekonomického hľadiska vysvetlia a odôvodnia splynutie alebo zlúčenie spoločností, údaje návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností. Vypracovanie správy konateľov sa nevyžaduje, ak sa všetci spoločníci písomne alebo do zápisnice z valného zhromaždenia vzdajú práva na jej predloženie.

Preskúmanie návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností s ručením obmedzeným audítorom alebo znalcom ustanoveným súdom zo zoznamu vedeného podľa osobitného predpisu (ďalej len „nezávislý expert“) sa vyžaduje len vtedy, ak o to požiada niektorý zo spoločníkov spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení, alebo ak aspoň jedna z týchto spoločností je v kríze; náklady znáša spoločnosť. Ak spoločnosť nevyhovela žiadosti spoločníka a spoločník požiada o zaznamenanie tejto skutočnosti do zápisnice z valného zhromaždenia, ktoré rozhoduje o splynutí alebo zlúčení spoločností, považuje sa to za protest proti rozhodnutiu valného zhromaždenia o splynutí alebo zlúčení spoločností.

Predstavenstvo každej z akciových spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení je povinné vypracovať podrobnú písomnú správu, v ktorej z právneho a ekonomického hľadiska vysvetlí a odôvodní splynutie alebo zlúčenie spoločností, údaje návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností, najmä výmenný pomer akcií. V správe musí uviesť osobitné ťažkosti pri určovaní výmenného pomeru akcií, ak sa také vyskytli.
Dozorná rada každej z akciových spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení preskúma zamýšľané splynutie alebo zlúčenie spoločností, návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností a správu predstavenstva a predkladá svoje vyjadrenie o zamýšľanom splynutí alebo zlúčení spoločností valnému zhromaždeniu.

Predstavenstvo akciovej spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení je povinné informovať valné zhromaždenie tejto spoločnosti a predstavenstvo každej ďalšej akciovej spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení o každej podstatnej zmene obchodného majetku a záväzkov spoločnosti, ktorá nastala v období medzi vyhotovením návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení a dňom konania valného zhromaždenia spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení, ktoré rozhodujú o schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností.

Správa predstavenstva, vyjadrenie dozornej rady a informovanie zo strany predstavenstva sa nevyžadujú ak s tým súhlasia všetci akcionári každej zo spoločností podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení.
Preskúmanie návrhu zmluvy o zlúčení alebo návrhu zmluvy o splynutí akciových spoločností nezávislým expertom ani vypracovanie písomnej správy nezávislého experta nie je potrebné, ak sa tak dohodli všetci akcionári každej zo spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí.

Návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení akciových spoločností sa ukladá do zbierky listín pre každú zo spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení. Oznámenie o uložení návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností v zbierke listín musí byť zverejnené v Obchodnom vestníku najneskôr 30 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o jej schválení. Povinnosť uložiť návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností do zbierky listín podľa prvej vety môže spoločnosť podieľajúca sa na zlúčení alebo splynutí splniť aj zverejnením návrhu zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností v Obchodnom vestníku; k zverejneniu musí dôjsť v lehote podľa predchádzajúcej vety.
Účinky splynutia, zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra.
V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis spoločností vzniknutých splynutím alebo rozdelením k tomu istému dňu. Výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis zlúčenia alebo rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti sa vykoná k tomu istému dňu.

OSVEDČENIE O SPLNENÍ POŽIADAVIEK USTANOVENÝCH PRE CEZHRANIČNÉ ZLÚČENIE ALEBO SPLYNUTIE
Notár vydáva v súvislosti s cezhraničným zlúčením osvedčenie o splnení požiadaviek ustanovených pre cezhraničné zlúčenie alebo cezhraničné splynutie pri slovenskej zúčastnenej spoločnosti pred zápisom cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia do obchodného registra.
Proces cezhraničného zlúčenia je zložitým procesom a je preto vhodné v prípade záujmu kontaktovať notára ešte pred jeho začatím, aby mohol notár posúdiť splnenie požiadaviek pre cezhraničné zlúčenie už pri zverejnení požadovaných informácií.

Zúčastnené spoločnosti vypracujú návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností, ktorý musí okrem údajov podľa § 69 ods. 6 obsahovať:
pravdepodobné vplyvy cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností na zamestnanosť,
návrh spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej zmluvy a návrh stanov, alebo návrh obdobných dokumentov nástupníckej spoločnosti, ktorá vznikne cezhraničným splynutím,
návrh zmeny stanov nástupníckej spoločnosti, ktorá je slovenskou zúčastnenou spoločnosťou, ak si ich vyžiada cezhraničné zlúčenie spoločností,
údaje o postupoch, podľa ktorých sa upraví účasť zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti, tam, kde je to potrebné,
údaje o imaní, ktoré prechádza na nástupnícku spoločnosť,
deň účtovných závierok zúčastnených spoločností, na základe ktorých boli stanovené podmienky cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností.

Slovenská zúčastnená spoločnosť zabezpečí súčasne s uložením návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností do zbierky listín zverejnenie týchto údajov:
obchodné meno, právnu formu a sídlo každej zúčastnenej spoločnosti,
názov obchodného registra alebo inej evidencie, do ktorej je každá zúčastnená spoločnosť zapísaná, a identifikačné číslo organizácie v obchodnom registri alebo inej evidencii, ak jej toto bolo pridelené, alebo iné číslo zápisu v obchodnom registri alebo inej evidencii, ak právo štátu, ktorým sa zúčastnená spoločnosť spravuje, ukladá zúčastnenej spoločnosti povinnosť zápisu do obchodného registra alebo inej evidencie,
odkaz na opatrenia prijaté na zabezpečenie ochrany práv veriteľov a menšinových spoločníkov s uvedením poštovej adresy a adresy webového sídla, ak je zriadené, na ktorom možno bezplatne získať všetky uvedené informácie vrátane informácií uvedených nižšie.
Každá slovenská zúčastnená spoločnosť musí vo svojom sídle alebo aj na ďalšej adrese, ako aj na webovom sídle zverejnenom podľa odseku 3 najneskôr 60 dní pred hlasovaním o schválení návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí zverejniť:
informáciu, že spoločnosť v dôsledku cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia premiestni svoje sídlo mimo územia Slovenskej republiky, ak sa navrhuje, aby nástupnícka spoločnosť mala sídlo mimo územia Slovenskej republiky,
informáciu v štátnom jazyku o právnej forme nástupníckej spoločnosti spolu s odkazom na konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré túto právnu formu upravujú, ak bude mať nástupnícka spoločnosť sídlo mimo územia Slovenskej republiky,
účtovné závierky všetkých zúčastnených spoločností, prípadne ich právnych predchodcov za posledné po sebe idúce tri roky, ak niektorá zo spoločností vznikla neskôr a nemala právneho predchodcu za všetky roky jej trvania,
priebežnú účtovnú závierku vyhotovenú ku dňu, ktorý nesmie byť skorší ako prvý deň tretieho mesiaca predchádzajúceho vyhotoveniu návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí spoločností, ak posledná riadna účtovná závierka je vyhotovená ku dňu, od ktorého do vyhotovenia návrhu zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí uplynulo viac ako šesť mesiacov,
meno a priezvisko notára, ktorý bude vydávať osvedčenie podľa odseku 7, adresu jeho notárskeho úradu, prípadne aj jeho ďalšie kontaktné údaje.
Návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení alebo zmluvy o cezhraničnom splynutí musia v prípade spoločností nevytvárajúcich povinne základné imanie jednomyseľne schváliť všetci spoločníci. V prípade spoločností povinne vytvárajúcich základné imanie je potrebný súhlas dvoch tretín spoločníkov prítomných pri rozhodovaní o cezhraničnom zlúčení alebo cezhraničnom splynutí, ak zákon, spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zakladateľská listina alebo stanovy neustanovujú prísnejšie kritériá.

ZMLUVA O CEZHRANIČNOM ZLÚČENÍ
Zmluva o cezhraničnom zlúčení podľa slovenského práva vyžaduje formu notárskej zápisnice.

Zmluva o cezhraničnom zlúčení alebo splynutí obsahuje najmä:
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené, splývajúcich alebo zlučujúcich sa spoločností; v prípade splynutia aj právnu formu, obchodné meno a sídlo spoločnosti, ktorá vznikne splynutím,
podiely spoločníkov spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení spoločností v nástupníckej spoločnosti, prípadne výšku vkladov spoločníkov v nástupníckej spoločnosti,
návrh spoločenskej zmluvy, prípadne zakladateľskej zmluvy a stanov spoločnosti, ktorá vznikne splynutím,
určenie dňa, od ktorého sa úkony zanikajúcich spoločností považujú z hľadiska účtovníctva za úkony vykonané na účet nástupníckej spoločnosti,
určenie času, odkedy nadobudnú spoločníci zanikajúcich spoločností právo na podiel na zisku ako spoločníci nástupníckej spoločnosti,
určenie členov štatutárneho orgánu, prípadne dozornej rady spoločnosti, ktorá vznikne splynutím, ak je nástupníckou spoločnosťou spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť.
pravdepodobné vplyvy cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností na zamestnanosť,
návrh spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej zmluvy a návrh stanov, alebo návrh obdobných dokumentov nástupníckej spoločnosti, ktorá vznikne cezhraničným splynutím,
návrh zmeny stanov nástupníckej spoločnosti, ktorá je slovenskou zúčastnenou spoločnosťou, ak si ich vyžiada cezhraničné zlúčenie spoločností,
údaje o postupoch, podľa ktorých sa upraví účasť zamestnancov na riadení v nástupníckej spoločnosti, tam, kde je to potrebné,
údaje o imaní, ktoré prechádza na nástupnícku spoločnosť,
deň účtovných závierok zúčastnených spoločností, na základe ktorých boli stanovené podmienky cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností.

A v prípade akciovej spoločnosti obsahuje aj:
určenie výmenného pomeru akcií nástupníckej spoločnosti určených na výmenu za akcie zanikajúcich spoločností s uvedením ich podoby, formy, druhu a menovitej hodnoty, prípadne údajov o obmedzení prevoditeľnosti akcií na meno; ustanovenie § 69 ods. 6 písm. b) sa nepoužije,
určenie výšky doplatku v peniazoch, ak má byť akcionárom spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení vyplatený; celková suma doplatku v peniazoch nesmie presiahnuť 10 % menovitej hodnoty akcií, ktoré vydá nástupnícka spoločnosť akcionárom spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení,
podrobnosti postupu výmeny akcií nástupníckej spoločnosti za akcie zanikajúcich spoločností, prípadne vyplatenia doplatku v peniazoch vrátane uvedenia lehôt na predloženie akcií na výmenu a vyplatenie doplatku v peniazoch,
určenie primeraného peňažného protiplnenia za akcie, ktoré je nástupnícka spoločnosť povinná odkúpiť podľa § 218j alebo § 218jb, a určenie lehoty na jeho vyplatenie,
všetky osobitosti týkajúce sa práva akcionárov spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení na podiel na zisku v nástupníckej spoločnosti; ustanovenie § 69 ods. 6 písm. e) tým nie je dotknuté,
určenie práv, ktoré poskytne nástupnícka spoločnosť akcionárom zanikajúcich spoločností, ktorí majú prioritné akcie, alebo majiteľom prioritných alebo vymeniteľných dlhopisov, prípadne iných cenných papierov s osobitnými právami vydaných zanikajúcimi spoločnosťami, alebo opatrení navrhovaných v prospech týchto osôb,
každú osobitnú výhodu, ktorá sa má poskytnúť nezávislému expertovi, členom predstavenstiev alebo dozorných rád spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení.

Registrácia sa vykonáva každý rok v období od 1. septembra do 15. decembra.

Všeobecný postup:
Organizácia musela vzniknúť v roku, ktorý predchádza aktuálnemu kalendárnemu roku, aby sa mohla v tomto roku registrovať do Zoznamu prijímateľov 2% (teda organizácie, ktoré vznikli v tomto roku ešte nemôžu byť zapísané do Zoznamu prijímateľov 2%).

Štatutárny zástupca MVO alebo ním splnomocnená osoba pri registrácii ktorémukoľvek notárovi predloží:
rozhodnutie o registrácii, t.j. o založení organizácie s právnou subjektivitou, vrátane potvrdenia o pridelení IČO
Stanovy, Štatút alebo iný dokument, ktorým sa organizácia riadi a z ktorého je zrejmý predmet činnosti organizácie
potvrdenie od Sociálnej poisťovne nie staršie ako 30 dní o tom, že daná MVO nemá nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie a na poistení v nezamestnanosti
potvrdenie od príslušnej zdravotnej poisťovne nie staršie ako 30 dní o tom, že MVO nemá nedoplatok na poistnom na zdravotné postenie, a to od tej poisťovne, kde sú zamestnanci MVO poistení. Ak sú niektorí zamestnanci poistení u jednej a niektorí zamestnanci u inej zdravotnej poisťovne, je potrebné získať potvrdenie u oboch poisťovní. Ak MVO nemá zamestnancov, toto konkrétne potvrdenie nepredkladá.
potvrdenie banky o vedení účtu danej MVO (nie staršie ako 30 dní), na ktorý má byť podiel 2 % z dane poukázaný. Predloženie výpisu z účtu nepostačuje. Ak ste v tomto roku získali z 2% viac ako 33000 €, mali ste povinnosť do 30 dní otvoriť špeciálny účet na 2% a previesť tam financie z 2%. V tomto prípade notárovi preukazujete už Potvrdenie o vedení tohto nového účtu!

Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi, ktorým je:
občianske združenie,
nadácia,
neinvestičný fond,
nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby,
účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti,
organizácia s medzinárodným prvkom,
Slovenský Červený kríž,
subjekty výskumu a vývoja,
Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy.
Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú:
ochrana a podpora zdravia; prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb,
podpora a rozvoj telesnej kultúry,
poskytovanie sociálnej pomoci,
zachovanie kultúrnych hodnôt,
podpora vzdelávania,
ochrana ľudských práv,
ochrana a tvorba životného prostredia,
veda a výskum,
organizovanie a sprostredkovanie dobrovoľníckej činnosti.

Osvedčenie o čase, kedy bola listina notárovi predložená, pripojí notár k predloženej listine formou osvedčovacej doložky, v ktorej uvedie deň, mesiac a rok, a ak je to potrebné, i hodinu, kedy bola listina predložená. Na požiadanie pripojí notár tiež osvedčenie o totožnosti osoby predkladajúcej listinu.

Zmenkový protest sa dá definovať ako písomné osvedčenie obsiahnuté vo verejnej listine, ktoré na žiadosť oprávnenej osoby (objednávateľa) spisuje na to povolaná osoba v postavení protestného orgánu (zriaďovateľ protestu) na účely, aby si objednávateľ protestu zabezpečil zákonom požadovaný dôkaz, ktorým osvedčuje existenciu, resp. neexistenciu určitých právnych skutočností, ktoré sú nevyhnutné na výkon alebo zachovanie niektorých zmenkových práv.

Osvedčenie vo forme notárskej zápisnice o tom, že je niekto nažive, vydá notár len vtedy, ak mu je taká osoba osobne známa alebo ak zistí jej totožnosť.

Notár na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby zabezpečí uloženie prvopisu listiny v elektronickej podobe v registri listín. Uložiť do notárskeho centrálneho registra listín je možné iba originál listiny. Uvedenú listinu je možné následne vydať okamžite kdekoľvek na území Slovenskej republiky u ktoréhokoľvek notára vo forme osvedčeného odpisu (overenej kópie).

Notári na základe poverenia súdu prejednávajú dedičské konania, Notára prideľuje súd a nie je možné, aby si ho dedič vybral.
V prípade úmrtia konanie začína automaticky. V prípade ak dedičia zistia po skončení pôvodného dedičského konania, že poručiteľ zanechal majetok, ktorý nebol prejednaný, je potrebné podať návrh na dodatočné dedičské konanie na príslušný okresný súd.

Dedí sa zo závetu, zákona alebo z oboch týchto dôvodov.
Kto dedí zo zákona:
V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.